Všeobecne
Najjednoduchšie kvalitu možno charakterizovať ako schopnosť uspokojiť očakávané požiadavky odberateľa. Cieľom komplexného manažérstva kvality (KMK) je dlhodobý úspech dosahovaný prostredníctvom spokojného odberateľa, zisk všetkých členov organizácie a jej celková prosperita.

Účinok KMK možno rozdeliť na priamy a nepriamy.K priamym účinkom patrí zníženie nekvalitnej produkcie, k nepriamym patrí narastanie dôvery firme a zvýšenie kultúry firmy. Základné faktory, ktoré ovplyvňujú KMK sú :
a) pochopenie kvality,
b) politika kvality,
c) stratégia manažérstva kvality,
d) organizácia kvality,
e) náklady na kvalitu,
f) plánovanie SMK ( systému manažérstva kvality ),
g) SMK,
h) tímová práca,
i) stále vzdelávanie a implementácia.

a) Oporný bod celej štruktúry KMK tvorí štádium pochopenia kvality. Systém kvality sa vzťahuje a pôsobí na všetky činnosti spojené s kvalitou výrobku a služby. Tak vznikajú reťaze kvality , ktoré ovplyvňujú celkovú kvalitu výrobku. Manažérstvo kvality je trvalý proces, ktorý sa prakticky nikdy nekončí.

b) Pojmom politika kvality označujeme celkové zámery a smery pôsobenia firmy v oblasti kvality, jasne formulované a schvaľované najvyšším vedením firmy. Konečnú zodpovednosť za koncepciu kvality nesie vedenie firmy. Politika kvality musí byť zverejnená a musí ju pochopiť každý zamestnanec firmy. Do politiky kvality musia byť zahrnutý aj všetci subdodávatelia.

c) Stratégia KMK sa zameriava na 3 základné oblasti – dodávateľsko-odberateľské vzťahy (spokojní odberatelia), prácu zamestnancov (dobrá a jasná komunikácia, tímová práca , spravodlivé odmeňovanie, školenia, poverenie zamestnancov) a hodnotenie kvality (vylúčenie chýb, stály monitoring, nepretržité zdokonaľovanie) .

d) Jedna z hlavných podmienok rozvoja a napredovania firmy je jasná a dobrá organizačná štruktúra. Základ dobrej a prepracovanej organizácie, a tým aj efektívneho využitia zdrojov a zabezpečovania systému kvality, je v tom, že každý zamestnanec pozná svoje určené miesto, poslanie vo firme a z toho vyplývajúce právomoci a povinnosti.

e) Náklady na kvalitu sú jeden zo základných faktorov ovplyvňujúci KMK. Cieľom je vytvoriť rovnováhu medzi faktormi kvality a nákladov. Náklady na kvalitu možno rozdeliť do 3 skupín a to na náklady vyplývajúce z nekvality produktu alebo jeho časti, náklady na kontrolu a skúšanie kvality produktu a náklady na prevenciu.

f) Jednou zo základných požiadaviek na efektívne riadenie kvality vo firme a jej produkcie je systematické plánovanie SMK. Pred zavedením SMK vo firme treba vykonať vstupný audit. Po tomto audite a zistení skutočného stavu existujúceho SMK možno vypracovať plán SMK. Plán SMK zahŕňa návrh politiky kvality, definície cieľov KMK, definovanie zodpovednosti, vybudovanie SMK, identifikácia problémových oblastí, príprava plánu zlepšenia kvality, kontrola a revízia celkovej efektívnosti. Ide o uzavretý systém.

g) Na dosiahnutie vytýčených cieľov musia byť vo firme zosúladené všetky faktory (ľudské , právne a technické), ktoré ovplyvňujú kvalitu výrobkov (produkcie). SMK sa má zaviesť a realizovať tak, aby spĺňal ciele vyplývajúce z politiky kvality firmy. SMK má dve základné priority. Sledovať potreby a záujmy firmy a sledovať potreby a očakávania odberateľa. Vo firmách sa SMK buduje a hodnotí v súlade s STN EN ISO radu 9000. Podľa normy STN EN ISO 9004 sa SMK buduje a podľa norimy STN EN ISO 9001 sa SMK certifikuje.

Proces budovania SMK má tieto základné kroky :
1) zhodnotenie aktuálneho stavu v oblasti manažérstva kvality vo firme ,
2) menovanie manažérov kvality ,
3) vstupný audit ,
4) školenie vrcholového vedenia, manažéra kvality ,
5) budovanie SMK firme
6) praktická aplikácia navrhnutého SMK vo firme ,
7) interný audit SMK ,
9) certifikačná previerka (môže mu predchádzať predcertifikačná previerka) .

h) Činnosti a úlohy v rámci firmy nie sú samostatné a nezávislé. Tímová prácazlepšuje komunikáciu, rozvíja vzájomnú závislosť prostredníctvom voľnej výmeny myšlienok, poznatkov a informácií , buduje vzájomnú dôveru. Kritickou fázou je vytvorenie dôvery. Medzi výhody tímovej práce patrí väčšia variabilnosť námetov na riešenie problémov - na riešenie problému je k dispozícii väčšie množstvo poznatkov, zručnosti, skúsenosti a odporúčanie tímu sa ľahšie presadzujú ako návrhy jednotlivcov .

Medzi najdôležitejšie faktory účinného zlepšovania kvality patrí proces vzdelávania a výchovy . Zodpovednosť za vzdelávanie a výchovu má riaditeľ. Školenie je postupný proces , ktorý musí vziať do úvahy rozdielnu vedomostnú úroveň školiacich pracovníkov.

Kvalita a jej cesta

Už v dobe egyptských faraónov existoval rozsiahly dokumentovaný systém kvality, týkajúci sa pochovávania aristokratov. Bol známy ako „Kniha mŕtvych“, popisoval spôsoby vykonávania rituálov a určoval, ako sa má pripraviť pohrebné jedlo, ktoré sa má pochovať spolu s človekom. Účelom tohto systému bolo zabezpečiť, aby posmrtný život zomrelého bol porovnateľný minimálne s jeho pozemským životom. Dosiahnutie požadovaného štandardu bolo atestované značkou Superintendenta Nekropolisu (superintendenta pohrebiska). V prípade Tutanchámona máme dôkaz pravdepodobne najstaršieho doloženého zlyhania systému kvality. Bol pochovaný narýchlo a znaky na dvoch z postelí použitých pri balzamovaní ukazujú, že bol v rozpore s dokumentovaným postupom premiestnený. To pripomína situáciu v modernom priemysle.

Prvý čínsky cisár Qin Shi Huangdi, ktorý vytvoril rozsiahlu podzemnú terakotovú armádu na hore Li nariadil, aby každý tovar dodávaný na cisársky dvor niesol značku označujúcu výrobcu tak, aby sa dal identifikovať vadný výrobok a výrobca mohol byť potrestaný. V roku 1140 sa zaviedol systém označovania pravosti zlatých a strieborných výrobkov puncom. Na rozdiel od zmien v colnom značení a zavedenia platinových prvkov do systému, tento systém sa do dnešných čias nezmenil.

Po skončení prvej svetovej vojny došlo k výrazným zmenám v rozsahu a rôznorodosti priemyslu vo všeobecnosti, spoločnosti sa rozrastali a menili sa z malých samostatných uzavretých jednotiek na integrovaný systém, kde jednotlivec už nemal celkovú kontrolu nad konečným výrobkom, ale kde bol skôr zodpovedný za časť, ktorá postupovala od jedného pracovníka k druhému alebo od firmy k firme až po konečný výrobok. Táto zmena si vyžiadala zavedenie kontrolórov, ktorí nezávisle od výroby posudzovali prácu a vrátili prípadný nepodarok.

Ďalším rozvojom priemyslu a technologického pokroku po druhej svetovej vojne došlo k zvýšeniu komplexnosti výroby a výrobkov. K prvému pokusu o normovanie kvality došlo v Amerike, kde táto expanzia a jej dôsledky boli najväčšie a najmarkantnejšie. Toto normovanie podmienilo vytvorenie normy MIL-Q-9858, čo je špecifikácia systému kvality a normy MIL-I-45208, ktorá definuje požiadavky systému kontrol. Obe normy sú stále platné a uplatňujú sa v amerických zmluvách v rámci vojenského priemyslu .

V roku 1979 bola vydaná norma BS 5750. Táto norma bola založená na normách AQAP-1, 4 a 9, skladala sa z troch častí 1, 2 a 3, ktoré boli ich zrkadlovým obrazom, ešte aj čo sa týka rozsahu časti 1 - špecifikácia systému kvality a častí 2 a 3 - špecifikácia kontrolného systému. Prvá verzia BS 5750 sa nepoužívala len pri zmluvách medzi kupujúcim a predávajúcim, ale zaviedla trojstupňovú schému registrácie, pomocou ktorej nezávislé organizácie registrovali spoločnosti spĺňajúce požiadavky príslušnej časti normy v zastúpení všetkých zákazníkov, súčasných aj potenciálnych.

V roku 1987 komisia ISO pre normy kvality za predsedníctva kanadského predstaviteľa vytvorila sériu noriem ISO. Tieto boli zväčša založené na britskej norme z roku 1979 BS 5750, ktorá vychádzala z vojenských noriem. Tieto nové normy (ISO radu 9000) boli zverejnené v roku 1987 a okamžite prijaté ako štátne normy v mnohých krajinách. Normy prešli revíziou v roku 1994, ktorá napomohla ich jasnosti. Hoci mnohé krajiny tieto normy prečíslovali podľa systému číslovania svojich štátnych noriem, zostávajú tieto normy slovo za slovom normami ISO 9000. V roku 2000 bola vykonaná ďalšia revízia uvedených noriem. Revidované normy boli do slovenskej sústavy technických noriem boli prijaté v roku 2001. Tieto normy platia doposiaľ.

História vo faktoch

1880 Inšpekcia, výrobní kontrolóri
1900 Výrobková normalizácia, vojenský priemysel
1920 Organizovaná kontrola, členenie kontroly na vstupnú, medzioperačnú a výstupnú
1930 Shewart vytvára princípy riadenia kvality, regulácia procesov pomocou SPC
1940 Inšpekcia pomocou skúšobných prostriedkov, kontrola výrobných postupov, plánovanie kontroly, určovanie príčin následkov, Dr. Deming po r. 1945
1970 Integrované zabezpečovanie kvality, zabezpečovanie kvality nielen vo výrobe ale aj vo vývoji a príprave výroby, analýza plánov konštrukcie, testov, nedostatkov, reklamácií, certifikácií výrobkov
1980 Zisťovanie kvality ako stratégie podniku, Demingove princípy v USA, QS – quality control (operatívne riadenie kvality )
1987 Vznik noriem ISO radu 9000, certifikácia systémov, zodpovednosť vedenia, orientácia na zákazníka
1990 TQM –komplexné riadenie kvality, orientácia na ľudský potenciál
1995 Aplikácia TQM vo vzdelávacích procesov
1997 Certifikácia v automobilovom priemysle podľa smernice VDA 6.1 a smernice QS 9000
2000 Procesná orientácia noriem STN EN ISO radu 9000, dôraz na spokojnosť zákazníka, ekonomiku kvality, prvky TQM

Normy pre zavádzanie, certifikovanie a preverovanie systému manažérstva kvality
Normy ISO radu 9000:2000 platné od 15.12.2000 :
ISO 9000 SMK Zásady a slovník (Nahrádza normy ISO 8402:1994, ISO 9000 - 1) ,
ISO 9001 SMK Požiadavky (Nahrádza normy ISO 9001, ISO 9002, ISO 9003),
ISO 9004 SMK Smernica pre zlepšovanie výkonnosti (Nahrádza normu ISO 9004 - 1:1994).

Platné do vydania ISO 19011 zostávajú:
ISO 10011 - 1 Audit ,
ISO 10011 - 2 Kvalifikačné kritériá pre audítorov systémov kvality,
ISO 10011 3 Manažérstvo programov auditov.

Ostávajú v platnosti tieto normy :
ISO 10012 - 1 Metrologický konfirmačný systém pre meracie zariadenia a ISO 10012 - 2 Pokyny na riadenie meracích procesov

Pripravuje sa ISO 19011 Audit Systému manažérstva kvality a systému environmentálneho manažérstva (Nahrádza ISO 10011 - 1 až - 3)